Osteoporóza je ochorenie pohybového aparátu, ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva (znižuje sa obsah a hustota kostnej hmoty), pri ktorom dochádza k jeho strate.

Dôležitú úlohu pri predchádzaní osteoporózy zohrávajú preventívne opatrenia, najmä pravidelný telesný pohyb, strava bohatá na kalcium, dostatočný prísun vitamínu D. V niektorých prípadoch sa u žien v prechode odporúča aj hormonálna terapia.

Nástup osteoporózy môže byť úplne nenápadný, bez väčších bolestí a bez problémov s pohybovým aparátom či ných citeľných ťažkostí. Prvé štádium osteoporózy sa nazýva osteopénia.

S rozvojom ochorenia však postupne pociťujeme čoraz častejšie ťažkosti, ako napríklad: celková únava, nechutenstvo, bolesti končatín, bolesti chrbta, kŕče chrbtového svalstva, zlomeniny spôsobené už malým tlakom, strata telesnej výšky, zhrbenie chrbtice (tzv. oblý chrbát).

Pri osteoporóze možno rozlišovať dve základné formy:

1. primárna osteoporóza – táto forma osteoporózy je výrazne častejšia.

Delíme ju ďalej na postklimakterickú osteoporózu, ktorá sa objavuje u žien po prechode (vo vaječníkoch sa zastaví produkcia estrogénov, čo vedie k zvýšenému metabolizmu kostí a úbytkom kostnej hmoty) a stareckú osteoporózu (objavuje sa najmä u mužov približne od 70. roku života. Na výskyt tejto formy osteoporózy vplýva najmä nedostatok pohlavných hormónov, nedostatok pohybu a nedostatočné zásobovanie tela vápnikom).

2. sekundárna osteoporóza – vyskytuje sa ako následok ochorení spojených s poruchami látkovej premeny a hormonálnym hospodárením. Príčiny zníženej hustoty kostnej hmoty môžu súvisieť s genetickými faktormi, nedostatkom kalcia a vitamínu D, nedostatočnou telesnou aktivitou, nedostatku estrogénu u dievčat (napríklad pri oneskorenej puberte) a mladých žien (počas tehotenstva a dojčenia).

Úbytkom kostnej hmoty pri osteoporóze sa sa narúša štruktúra kostí a jej funkcie. Narušením kostí sa už pri malom tlaku či zranení výrazne zvyšuje riziko zlomenín. Pri progresívnom postupe ochorenia môže spôsobovať bolesť (alebo až zlomeninu) aj bežná denná záťaž na kosť.

Najčastejšími zlomeninami súvisiacimi s osteoporózou bývajú:

1. zlomenina krčka stehennej kosti, ktorá sa radí medzi vážne zlomeniny, nakoľko si často vyžaduje chirurgický zákrok. Rekonvalescencia je pomalá a zložitá (čomu prispieva často vysoký vek pacienta), môže viesť k trvalej strate samostatnosti (človek nedokáže samostatne fungovať pri bežných úkonoch, je odkázaný na pomoc či špecializovanú starostlivosť) a dokonca až k smrti.

2. zlomeniny stavcov – pri osteoporóze sú veľmi časté, ale mnohokrát dlhší čas neodhalené, nakoľko vo väčšine prípadov vznikajú bez zjavného úrazu. Netreba ich podceňovať, nakoľko problémy súvisiace s týmto typom zlomenín môžu viesť k vážnym trvalým následkom. Ide hlavne o deformity a bolesti chrbtice (s tým spojená aj strata výšky až do 3 cm), zníženú pohyblivosť a útlak vnútorných orgánov. Často je preto potrebná liečba vhodnými liekmi, alebo chirurgický zákrok.

3. zlomenina zápästia a predlaktia – býva veľmi častým následkom pri poraneniach. Vedie k obmedzeniu funkcie ruky a zápästia, obmedzením pohyblivosti, intenzívnej bolesti a niekedy aj k poškodeniu okolitého tkaniva.

Na potvrdenie osteoporózy ako diagnózy je potrebné podstúpiť odborné vyšetrenie. Jedná sa jednak o vyšetrenie laboratórne (krv, moč a doplňujúce špecifické vyšetrenia) ako aj denzitometrické (zistenie hustoty kostnej hmoty, tzv. BMD test).

Pri potvrdení osteoporózy a stanovení jej stupňa stanoví lekár vhodnú formu medikamentóznej liečby, ktorá pôsobí na metabolizmus kostí (lieky proti osteoporóze zabezpečujú dostatočný prísun potrebných minerálov a podporujú ukladanie látok potrebných pre zlepšenie štruktúry kostí a ich pevnosť) či potrebné chirurgické metódy.

Nie je pravda, že osteoporózou trpia len starší ľudia. Nakoľko ide o metabolické ochorenie (ochorenie látkovej premeny) a príčinou môže byť aj ochorenie hormonálneho hospodárenia, trpia týmto ochorením aj ľudia v mladom veku. Preto by sme už pri počiatočných ťažkostiach mali zbystriť pozornosť a určite ich nepodceňovať. Neliečená osteoporóza môže viesť až k čiastočnej alebo úplnej invalidite a odkázanosti na inú osobu či potrebnú 24 hodinovú zdravotnú opateru.