Intolerancia laktózy (neznášanlivosť mliečneho cukru) je neschopnosť organizmu tolerovať mlieko a mliečne výrobky. Táto neznášanlivosť je spôsobená neprítomnosťou enzýmu laktáza, jeho zníženým množstvom, alebo jeho nedostatočnou činnosťou.

Enzým laktáza je v ľudskom tele potrebný pre normálne trávenie mliečneho cukru – laktózy, ktorý je prítomný v každom živočíšnom mlieku (v sójovom prítomný nie je). Enzým zabezpečuje správne štiepenie a vstrebávanie laktózy v organizme, ktorý ho ďalej využíva.

je dôležitým zdrojom sacharidov (hlavne u dojčiat)

podporuje osídlenie čreva bifidobaktériami (prospešnými baktériami)

zlepšuje vstrebávanie minerálov

má význam pri tvorbe pre mozog prospešných tukov.

Prirodzený výskyt laktózy (jej zdroj) je mlieko a mliečne výrobky. Obsah laktózy v týchto potravinách býva rôzny (najlepšie sú tolerované mliečne výrobky, ktoré prešli kvasným procesom, napr. niektoré tvrdé syry, jogurty). Osoby s nízkym aj vyšším prahom tolerancie by mali preto približne ovládať, ktoré druhy potravín (v akom množstve a či vôbec) môžu konzumovať. Najmä osoby silno intolerantné by mali sledovať i etikety na jednotlivých výrobkoch, nakoľko laktóza býva pridávaná napr. aj do pekárenských výrobkov, cukroviniek, paštét, cereálií, instantných polievok a podobne. Súčasne je dôležité sledovať napríklad aj príbalové letáky liekov (až 20% liekov na trhu obsahuje totiž laktózu, ktorá sa tu používa ako sladidlo) .

Intolerancia laktózy sa najčastejšie prejaví už u novorodencov a dojčiat, ale jeho vznik je možný aj neskorších obdobiach.

K základným symptómom patria hlavne:

- neprospievanie dojčiat, úbytok na hmotnosti

- pocit plnosti, plynatosť

- pálenie záhy

- škŕkanie v bruchu, pocit prelievania

- riedka, kyslo zapáchajúca stolica

- kolikové bolesti brucha

Príznaky intolerancie (ich výskyt, priebeh a intenzita) môžu byť rôzne - závisí od stupňa laktózovej intolerancie konkrétneho jednotlivca a aj od množstva konzumovaného mliečneho cukru.

Rozlišujeme štyri základné formy intolerancie laktózy:

1. Vrodená forma – pri vrodenej forme intolerancie laktózy sa jedná buď o absenciu (absolútny nedostatok) enzýmu laktázy, alebo o narušenú funkciu enzýmu (laktáza je síce prítomná v dostatočnom množstve, ale nevie správne štiepiť, vstrebávať a využívať laktózu v organizme). Pri tejto forme sa dieťa stáva celoživotne intolerantným a živočíšne mlieko (ako aj potraviny z neho vyrobené) je tak nutné z jeho jedálnička úplne vylúčiť.

2. Forma nedonosených novorodencov – u nedonosených novorodencov sa v súvislosti s nezrelosťou zažívacieho traktu môže vyskytnúť nedostatok enzýmov dostačujúcich na trávenie laktózy. V prípade, že novorodenec netoleruje materské mlieko, musí mu byť podávané špeciálne upravená umelá výživa - mlieko so zníženým obsahom laktózy alebo úplne bezlaktózové mlieko. U predčasne narodených novorodencov však tvorba potrebného enzýmu postupne stúpa a zvyčajne od tretieho mesiaca života je už na trávenie laktózy v organizme enzýmov dostatok.

3. Dospelá forma nedostatku laktózy – je najčastejší typ intolerancie laktózy. Intolerancia je podmienená dedične, postihuje deti deti po treťom roku života a dospelých. Pri tejto forme sa nejedná o nedostatok enzýmu, ale o jeho zníženú funkciu. Isté množstvo laktózy dokáže organizmus preto tolerovať (v akom množstve, závisí individuálne od jednotlivca).

4. Získaná forma nedostatku laktózy – výskyt tejto formy intolerancie vzniká ako následok zápalových a iných ochorení čreva (najčastejšie po rotavírusových infekciách čreva, rôznych bakteriálnych a vírusových hnačkách, pri chronických ochoreniach čreva, pri chemoterapii, či po liečbe širokospektrálnymi antibiotikami). Výskyt tejto formy intolerancie sa žiaľ zvyšuje. Väčšinou však ide o prechodnú intoleranciu, ktorá trvá niekoľko týždňov. Vyžaduje však včasnú diagnostiku a zavedenie potrebných režimových opatrení.

V rámci potvrdenia či vyvrátenia intolerancie laktózy sa na určenie diagnózy používajú nepriame i priame vyšetrovacie metódy. Medzi nepriame patrí výdychový laktozo – tolerančný test (funguje na princípe podania laktózy a následného merania koncentrácie vodíka v dychu), hodnotový krvný glykemický test po podaní laktózy (pri intolerancii laktózy hodnota cukru nestúpne, nakoľko pri nedostatku enzýmu sa mliečny cukor neštiepi a nevstrebe sa do organizmu) a stanovenie kyslosti stolice. Priamou metódou diagnostiky je biopsia – vyšetrenie vzorky čreva.

Intoleranciu laktózy nemožno zamieňať s alergiou na mlieko (mliečnu bielkovinu), ktorej výskyt je pomerne menší. Pri alergii na mlieko dochádza k reakcii imunitného systému na mliečnu bielkovinu, kedy sa alergik musí vyhýbať aj fermentovaným a bezlaktózovým mliečnym výrobkom.